Juhovýchodná Európa. Štáty bývalej Juhoslávie

Juhovýchodná Európa

Štáty juhovýchodnej Európy

Štáty bývalej Juhoslávie

JUHOSLÁVIA
po 2.svetovej vojne vznikla Socialistická federatívna republika Juhoslávia
federácia sa skladala:
Slovinsko
Chorvátsko
Bosna a Hercegovina
Srbsko
Čierna Hora
Macedónsko
prezidentom sa stal: Josip Broz-Tito
zaviedol vlastnú formu socializmu (titoizmus), vďaka čomu bola Juhoslávia najbohatšou krajinou východného bloku

JUHOSLÁVIA
po smrti Tita (1980) nastáva v Juhoslávii kríza hospodárstva a narastanie nacionalizmu
vojna v Juhoslávii (1992-1995), bola jedna z natragickejších, najsmutnejších a predovšetkým najzbytočnejších vojen v Európe
hovorí sa jej „Bratská vojna“, lebo rozdelila kamarátov, príbuzných, rodiny a spolužiakov
masové hroby v Srebrenici (Bosna a Hercegovina)
Ratko Mladić
(Bosna a Herc.)
Slobodan Milosević
(Srbsko)
Radovan Karadžić
(Bosna a Herc.)
pamätník masakru v Srebrenici
Dňa 6. júla 1995, počas vojny v Bosne na srebrenickú enklávu
bosnianskych moslimov zaútočili srbské jednotky pod vedením
Ratka Mladića. Približne 15 000 obyvateľov sa rozhodlo pre útek
k Tuzle, ostatní sa vydali na niekoľko kilometrov
vzdialenému Potočaru, kde sa chceli uchýliť pod ochranu
jednotiek UNPROFOR, ale bez úspechu. Počas dvoch dní
bolo mesto vyplienené a začalo sa hromadne vraždiť.
Až 8 373 mužov bolo zabitých, väčšinou zastrelených.
Mnoho žien bolo znásilnených, došlo aj k vraždám žien
a neplnoletých detí.
Masaker v Srebrenici je najväčší vojnový zločin v Európe
od konca druhej svetovej vojny.
Medzinárodný súdny tribunál v Haagu ho označil za genocídu.

SÚČASNOSŤ

SLOVINSKO
nezávislosť: 25.6. 1991
20 273 km²
2 mil. obyv.
99 obyv. / km²
Ľubľana
42 km pobrežia Jadranského mora
susedné štáty:
územie je na rozhraní Álp a Dinárov
najvyšší vrch Triglav
(2864 m n.m.) je zobrazený na štátnej vlajke
Chorvátsko
Rakúsko
Maďar
sko
Taliansko
Ľubľana

Prírodné pomery
Slovinska
povrch hornatý: Julské Alpy, Karavanky, Kras
rieky Sáva, Dráva; v pohoriach ľadovcové jazerá (Bledské)

Triglav – najvyšší vrch
Júlskych Álp (2863 m)

Karavanky – krasové
pohorie na hranici medzi
Rakúskom a Slovinskom

Bledské jazero –
ľadovcové jazero
uprostred ktorého je
kostol Panny Márie

Postojna jaskyňa – je
krasový jaskynný systém
(dlhý viac ako 20 km)

SLOVINSKO
vysoká lesnatosť – 62%
dostatok dreva pre píly, výrobu nábytku a papiera
produkcia rôznych druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek
prístav Koper – významné prekladisko nerastných surovín a tovarov
člen EÚ a Eurozóny

SLOVINSKO
ĽUBĽANA – hlavné a najväčšie mesto Slovinska (280 tis. obyv.)
MARIBOR – druhé najväčšie mesto (112 tis. obyv.)

Lipicany – konské
plemeno vyšľachtené v
Slovinsku (španielska
jazdecká škola)

CHORVÁTSKO
nezávislosť: 25.6. 1991
56 542 km²
4,3 mil. obyv.
116 obyv. / km²
Záhreb
Jadranské more, polostrov Istria, Dalmátske ostrovy (viac ako 1000 ostrovov – len 48 je trvalo obývaných)
susedné štáty:
Dináre - najvyšší vrch Dinara (1831 m n.m.)
Bosna
a Hercegovina
Slovinsko
Maďarsko
Čierna
Hora
Srbsko
Jadranské more
Dalmátske ostrovy
Istria
Záhreb

Chorvátske ostrovy – Cres, Krk,
Brač, Hvar, Korčula, ...
Most z pevniny na ostrov Krk
Brač

Dinara – najvyšší vrch
Chorvátska (1863 m)

NP Plitvické jazerá –
16 jazier, 140 vodopádov,
20 jaskýň

CHORVÁTSKO
pestovanie viniča
ťažba a spracovanie bauxitu
cestovný ruch – krásne pláže, historické pamiatky
prístavy: Rijeka, Split
1.7. 2013 vstup Chorvátska do EÚ

Dubrovník = perla Jadranu
svetová pamiatka UNESCO

Blanka Vlašićová
je chorvátska skokanka do výšky
osobný rekord 207 cm
niekoľkonásobná majsterka sveta

SRBSKO
vznik: 4.6. 2006 (po oddelení Čiernej Hory)
88 360 km²
9,1 mil. obyv.
103 obyv. / km²
Belehrad
susedné štáty:
vnútrozemský štát – v povodí Dunaja a Sávy nížiny, juh hornatý (Dináre, Karpaty, Stará planina)
Dináre - najvyšší vrch Djeravica (2656 m n.m.) v Kosove
Vojvodina
Srbsko
Kosovo
Čierna
Hora
Albánsko
Macedónsko
Rumunsko
Maďarsko
Bulharsko
Bosna a Hercegovina
Chorv.
Belehrad

Sútok riek Dunaj a Sáva v Belehrade

SRBSKO
na severe krajiny je autonómna oblasť VOJVODINA (žije tu veľa Slovákov)
jej centrom je mesto Novi Sad (druhé najväčšie mesto Srbska)
vlajka Vojvodiny
Dunaj v Novom Sade

SRBSKO
na juhu je autonómna oblasť KOSOVO, ktoré vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť, ktorú však Srbsko a väčšina krajín (vrátane SR) neuznalo
jej centrom je Priština
väčšina obyvateľov: Albánci (moslimovia)
MODRÁ oficiálne uznali nezávislosť Kosova
SIVÁ nevyjadrili sa v tejto otázke
ORANŽOVÁ oficiálne odmietli uznať nezávislosť Kosova

v centre Belehradu –
pozostatky občianskej vojny
Chrám svätého Savu,
Belehrad

Novak Djoković
srbský tenista
aktuálne (júl 2011) je
na 1. mieste medzinárodného
rebríčka ATP
od roku 2006 ho vedie
bývalý daviscupový
reprezentant SR Marián Vajda

ČIERNA HORA
vznik: 3.6. 2006 (osamostatnením sa od Srbska)
14 030 km²
0,6 mil. obyv.
45 obyv. / km²
Podgorica
susedné štáty:
pobrežie Jadranského mora
Skadarské jazero
hornatý štát: Dináre - najvyšší vrch Zla Kolata (2534 m n.m.)
Podgorica
Bosna a
Hercegovina
Srbsko
(Kosovo)
Albánsko
Chorv.
Jadranské more
S.j.

Skadarské jazero

ČIERNA HORA
väčšina obyvateľov hovorí srbsky a väčšina sa hlási k pravosláviu (moslimovia 19%)
veľká časť zisku krajiny plynie z cestovného ruchu
kandidátska krajina na vstup do EÚ
má prívlastok najekologickejšia krajina sveta (veľa NP)
Sveti Stefan – centrum turizmu