nadradenosti vlastného národa
– smer politického a kultúrneho myslenia, ktorý vyzdvihuje
národ, jeho záujmy, históriu a jedinečnosť. ( 2 smery)
nacionálne tendencie silneli v Taliansku, Nemecku,
Poľsku, na Balkáne, Rakúskej monarchii
→ utláčaný národ – zdôrazňovanie rovnoprávnosti
národa s ostatnými
→ vládnuci národ – presviedča o svojej predurčenosti a
správnosti podmaňovania si iných
národov
(príslušnosť k stavu či náboženstvu končí, človek je členom
národa, do ktorého sa narodí alebo ktorého jazykom hovorí)