Jána Hollý (1785-1849)

Ján Hollý – zo životopisu
Narodil sa v Borskom Mikuláši pri Šaštíne;
teológiu študoval v Trnave.

Ján Hollý – zo životopisu
Pôsobil ako katolícky kňaz v Maduniciach;
tu písaval v prírode, pod storočným dubom.

Ján Hollý – „slovenský Homér“
V roku 1943 vypukol požiar a on utrpel ťažké popáleniny, skoro oslepol.
Odišiel k svojmu spolužiakovi na Dobrú Vodu.

Na Dobrej Vode ho navštívili Štúr, Hurban, Hodža, ktorí ho žiadali o odobrenie spisovného jazyka

Ján Hollý – „slovenský Homér“
Ján Hollý počas takmer tridsaťročného pôsobenia v madunickej fare vytvoril veľkolepé dielo – rozsiahle eposy ako Svatopluk, Cyrillo-Metodiáda, Sláv, ďalej selanky a množstvo príležitostných básní. Okrem toho do slovenčiny preložil aj klenot antickej literatúry – Vergiliovu Eneidu.

Literárne dielo
Rozličné básně hrdinské, elegické a lirické z Vergilia, Teokrita, Homéra ...
Preklady z latinskej a gréckej poézie, v úvode zaradil teoretickú časť, v ktorej vysvetľuje princípy svojho časomerného veršového systému

Svatopluk
Hrdinský spev v 12 spevoch;
zobrazil boj dvoch svetov;
germánskeho a veľkomoravského, opísal konflikty medzi bohmi a ľuďmi, rozviedol obrazy zrady, nenávisti a pomsty;
vznikol v mene ideálov národnej slobody, rovnosti, spravodlivosti a lásky k vlasti. Hollý využil pri spracovaní Svatopluka poznatky z antickej a klasicistickej poetiky.

Pred každým spevom je stručný obsah, napr. Spev prvý:
Svatopluk, kráľ Slovákov, ve žalári, do ktorého ho dali Nemci
preto, že jím do podezreňá prišiel, si sťažuje a boha za
vyslobodení prosí. Boh vysliší jeho modlidbu. Zesílá posla
svojehého ke Karolmanovovi a rozkaz mu dává, aby
Svatopluka z vazeňá pustil. On tak učiniť prislubuje. Napred
však starších na snem povolá a daný od boha rozkaz jím
prednášá. Chce Svatoplukovi Rastislavovu krajinu pod
výnimkami pridať. Radbod tak radí. Vilbert odporuje, že by to
k jejích záhube činilo. Britvald naproti i krajinu po Rastislavovi
i céru. Karolmana za manželku jemu dať káže. Zalúbi sa
všetckým jeho rada i Karolmanovi. Svatopluk na snem
prichádzá. Karolman mu predstavuje, čo je v rade uzavrené.
Svatopluk sa tomu podvolí a výnimky, pod kterými panovať
má, prijímá. Snem sa rozejde.

Epos začína propozíciou (vyjadrením zámeru autora), niekoľkými veršami uvedieme tému diela:
Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel
vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády
osvobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník
a zmužilých veľké založil kráľovstvo Slovákov.

Na začiatku eposu je aj invokácia (vzývanie Múzy). V invokácii básnik vzýva Múzu = slovanskú Umku, volá ju na pomoc, prosí o inšpiráciu:
Umko milá, jestliž mne si v mých kedy prispela
pesňách,
včil najvác prispej na pomoc; tebe všecky ti dobre
známí sú bojové, poneváč sama budto na Bílých
nekde Horách, buď nad kobylú, v tvém bydle sedícá,
aj na Devín, aj na hrozné mohla vojska si patriť.

Kompozíciu deja dopĺňajú odbočenia (napr. VI. spev o pôvode Slovanov),
opisy (napr. opis štítu, ktorý daruje Karolman Svatoplukovi),
dobýjanie hradieb Devína (X. spev) atď,
v epose nájdeme peripetiu (nečakaný zvrat deja), napr. Svätoplukovo rozhodnutie opustiť Nemcov a pridať sa na stranu Slavomíra.
Peripetia, opisy, rozprávania spomaľujú dej.

Cirillo -Metodiáda(1835
epos o slovanských apoštoloch,
územným centrom deja je Slovensko,
V šiestich spevoch opisuje príchod svätcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ich život a účinkovanie,
Končí sa víťazstvom Metoda nad intrigami nemeckých biskupov.

Sláv(1839)
Epos;
Sláv je panovníkom Tatrancov a musí bojovať s národom Čudov, ktorí napadli jeho ľudí. Tatrancom pomáhajú bohovia Živena, Pern, Svantovít a s ich pomocou porazia nepriateľa.
Dej skladby je vymyslený, ale umelecky jednotný.
Výroky Sláva nad porazeným čudským kráľom, nad mravmi a násilím nepriateľov sú v skutočnosti Hollého myšlienky.

Antika vzorom
Hollý svoje eposy nazýval víťaznými básňami, to znamená bohatierskymi eposmi;
Vzorom kompozície, formy i jednotlivých epizód boli Homérove a Vergíliove eposy.

Plač matki Slávi
Plač matki Slávi nad odroďilími sinami
Žalospevy (elégie), ktoré tvoria protiklad k eposom, v ktorých ospieval slávnu minulosť Slovanov;
tematika je rozmanitá: národ, smútok za slávnou minulosťou, zradcovstvo, bratovražedný boj, odrodilstvo národného obrodenia.

Selanky
21 menších klasicky dokonalých básní
básne prírodnej lyriky;
autor chváli vidiecky spôsob života
bol ovplyvnený domácim folklórom (Vyvolávaní jari) , slovanskou mytológiou a kresťanskými motívmi,
sú písané časomierou;
nachádzajú sa u prvky preromantizmu;

Selanky
najživšia časť Hollého tvorby;
témy sú rôznorodé;
postavy majú podobu slovenských pastierov, ktorí vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, hrám; v týchto hrdých a ušľachtilých postavách vstúpil do poézie slovenský ľud, odetý v antickom rúchu, ale jeho myslenie a reč sú slovenské;
A. Sládkovič sa Selankami inšpiroval pre svojho Detvana.