Opakovanie učiva pre 9. Ročník

Predložky
neohybné neplnovýznamové slová
vyjadrujú vzťahy medzi slovami
používajú sa len v spojení s podstatným menom, zámenom alebo číslovkou v istom páde
Predložky sú
prvotné
druhotné
jednoduché
zložené

Predložky
Prvotné predložky – vyskytujú sa len ako predložky v predložkových pádoch, nemôžu byť iným slovným druhom, napr. v, na, u, s, do, o, za, ...
Druhotné predložky – také, ktoré vznikli z iného slovného druhu alebo sa môžu používať ako iný slovný druh. Môžu mať teda vo vete aj inú funkciu, než len predložkovú, napr. okolo, uprostred, namiesto, vyše, ...
Jednoduché predložky – napr. v, z, s, u, do, na, k, pri, ...
Zložené predložky – skladajú sa z viacerých predložiek, napr. popod, spoza, spomedzi, popri, ponad, ...

Väzba s pádom
Predložky sa môžu spájať so všetkými pádmi okrem N. Tá istá predložka sa môže viazať:
s jedným pádom, napr. od, do, z, pre (A), pri (L), s (I), k, ku (D)
s dvoma pádmi, napr. nad, pod, pred (A, I), na, o, po, v (A, L)
s troma pádmi, napr. za (G, A, I)

Vokalizácia predložiek
Neslabičné predložky s, z, v, k dostávajú slabičnú podobu na miestach, kde by mohla vzniknúť ťažko vysloviteľná spoluhlásková skupina. Vtedy sa k nim kvôli výslovnosti a zrozumiteľnosti pridáva samohláska (vokál) -o alebo -u, napr. so sestrou, zo zeme, zo záhrady, vo vlaku, vo vile, vo vetre, vo vode, ku skrini, ku kuchyni, ku kinu.
Pri tvaroch zámena ja sa každá predložka musí končiť na samohlásku, napr. odo mňa, ku mne, nado mnou, podo mnou, predo mnou, so mnou, bezo mňa.