Anatómia a morfológia rastlín Praktické cvičenie

RASTLINNÉ PLETIVÁ
Pletivo – súbor buniek spoločného pôvodu, približne rovnakého tvaru, prispôsobených určitej životnej funkcii, alebo súboru funkcií
vznikajú opätovným delením buniek
bunky sú oddelené od seba bunkovými stenami
susedné protoplasty sú pospájané plazmodezmami
medzi bunkami je sústava dutiniek, medzibunkových priestorov – intercelulár
Klasifikácia pletív
jednoduché a zložené, delivé a trváce, podľa uloženia v orgáne, podľa tvaru a zhrubnutia bunkových stien, podľa funkcie...

Rozdelenie pletív podľa tvaru a zhrubnutia bunkových stien
Parenchymatické pletivo
tvoria tenkostenné (primárna bunková stena) živé bunky, medzi ktorými sa môžu vyskytovať rôzne veľké medzibunkové priestory
pletivo rozmanitých funkcií, tvaru a veľkosti buniek
najčastejšie vyskytujúce sa pletivo v rastlinných orgánoch (v listovom mezofyle palisádový a špongiový parenchým)

Aerenchým - parenchymatické pletivo s veľkými medzibunkovými priestormi, vyskytuje sa v stržni a v kôre bažinatých rastlín, typické prevetrávacie pletivo
Aktinenchým - radiálne – laločnaté bunky zrastené na koncoch, prevetrávacie bunky v stržni
Merenchým – parenchým v podobe guľovitých alebo elipsoidných buniek, v rohoch sa vytvárajú interceluláry, tiež ide o prevetrávacie pletivo
Ramenovitý parenchým - vyskytuje sa v ihliciach napr. borovice čiernej Pinus nigra

Kolenchymatické pletivo
podobá sa parenchymatickému pletivu, bunky sú živé, ale majú nerovnomerne zhrubnuté steny, priliehajú k sebe najčastejšie bez intercelulár
bunkové steny obsahujú celulózu, pektíny, hemicelulózy a značné množstvo vody
vzniká veľmi skoro v mladých stonkách a listoch, nevzniká v koreňoch
v stonkách je lokalizovaný tesne pod pokožkou, v listoch spevňuje spodnú a vrchnú stranu žíl (na okraji listov), u jednoklíčnolistových sa vyskytuje len v kolienkach tráv
tvar buniek: podlhovastý rovnobežný s pozdĺžnou osou rastlinného orgánu, zriedka intercelulárne priestory
bunky majú polyfunkčný charakter, popri mechanickej funkcii môže vykonávať aj asimilačnú funkciu, lebo obsahuje chloroplasty
kolenchým a sklerenchým sú pletivá, ktoré sa vyvinuli v dôsledku prispôsobenia sa rastlín suchozemskému spôsobu života

KOLENCHÝM podľa spôsobu zhrubnutia bunkových stien, tvaru buniek a vzájomného spojenia buniek rozdeľujeme:
ROHOVÝ – bunkové steny zhrubnuté v rohoch, kde sa dotýka viac buniek (3 – 5), zhrubnuté časti splývajú a vytvárajú 3-5 uholníky, hranice buniek ťažko odlíšiť
DOSKOVITÝ – bunky majú zhrubnuté len tangenciálne steny (vnútorné a vonkajšie), radiálne steny - kolmé na povrch sú tenké
MEDZEROVITÝ – medzi splývajúcimi zhrubnutými úsekmi susedných bunkových stien sa nachádzajú pomerne veľké interceluláry – spája znaky rohového kolenchýmu a aerenchýmu, popri mechanickej funkcii má aj prevetrávaciu

Sklerenchymatické pletivo
má rovnomerne zhrubnuté a lignifikované bunkové steny prestúpené kanálikmi
vnútro tvorí najčastejšie centrálna dutina – lumen, vzniká po autolýze a odumretí živého obsahu buniek
bunková stena (najmä sekundárne zhrubnutá) zaberá väčšinu objemu buniek, možno na nej pozorovať pravidelnú vrstevnatosť, spôsobená ukladaním stavebných látok (celulózy, hemicelulózy, lignínu)
primárna aj sekundárna bunková stena je prestúpená systémom jednoduchých, ale aj rozkonárených kanálikov – plazmodeziem prechádzajúcich celou bunkovou stenou
stena sklerenchymatických buniek je tvrdá a približuje sa tvrdosťou oceli:
tvrdosť spôsobuje materiál z ktorého je bunková stena zložená, aj štruktúrna organizácia (napr. spôsob usporiadania elementárnych fibríl celulózy)

Podľa tvaru buniek rozlišujeme dva základné typy sklerenchýmu:
sklerenchymatické vlákna
majú dlhý vretenovitý tvar, tvar prozenchymatických buniek na koncoch zahrotené alebo tupé
vyskytujú sa v drevnej časti cievneho zväzku, dodávajú tvrdosť drevu a preto sa nazývajú drevné, na obvode lykovej časti cievneho zväzku vytvárajú sklerenchymatické vlákna – tvrdé lyko
môžu s vyskytovať aj medzi inými pletivami stonky, samostatne alebo v skupinách
sklereidy
rôzneho, najčastejšie izodiametrického tvaru so silne zhrubnutou bunkovou stenou, jej vrstvy sú lignifikované alebo inkrustované anorganickými látkami
môžu sa vyskytovať aj medzi ostatnými pletivami, samostatne alebo v skupinách

Najčastejšie vyskytujúce sa sklereidy:
Brachysklereidy
kamenné bunky, majú okrúhly alebo izodiametrický tvar vyskytujú sa v dužine plodov, kôstkach a pod. (napr. v plodoch hrušky Pyrus)
Astrosklereidy
majú hviezdicovitý tvar, mnoho výbežkov, na konci zväčša končisté
vyskytujú sa ako samostatné bunky v kôre stromov jedle bielej Abies alba, smrekovca opadavého Larix decidua, alebo kožovitého
listu čajovníka Thea sinensis
Osteosklereidy
majú tvar dlhých kostí, valcovité alebo hranolovité, na oboch koncoch rozšírené
vyskytujú sa v semenách a listoch dvojklíčnolistových rastlín
Makrosklereidy
majú podlhovastý tvar
vyskytujú sa v kôre stoniek, stopkách plodov a v pokožke semien

Téma: Rastlinná histológia
Úloha 2: Pozorovanie a zatriedenie pletív
Princíp: základné znaky jednotlivých typov pletív a ich rozdelenie
Materiál:
1. sitina (Juncus sp.) – listy
2. hruška (Pyrus communis) – plod
3. Tekvica (Cucurbita pepo) – stonka
Pomôcky:
mikroskop, podložné sklíčko, krycie sklíčko, kadička s destilovanou vodou, pipeta, preparačná ihla, pinzeta, sklapel
Postup:
1. urobíme natívny preparát z listu sitiny – priečny rez, pozorujeme, určíme typ pozorovaného pletiva a zakreslíme pri danom zväčšení
2. urobíme natívny preparát z dužiny hrušky – veľmi tenký rez dužinou, pozorujeme, určíme typ pozorovaného pletiva a zakreslíme pri danom zväčšení
3. urobíme natívny preparát zo stonky tekvice – čo najtenší priečny rez, pozorujeme, nájdeme kolenchymatické pletivo, určíme jeho typ a zakreslíme pri danom zväčšení
Výsledky: 3 nákresy s popisom pri danom zväčšení

1. Juncus sp.