Citoslovcia
neplnovýznamové a neohybné delenie:
1. vlastné = vyjadrujú city, vôľu
(ach, fuj, heš, hijó, hurá)
2. zvukomalebné (onomatopoje) = napodobňujú zvuky
(hav, krá, bim-bam, čľup, cŕŕn) k vlastným citoslovciam patria aj pozdravy: ahoj, pá, zbohom... VLASTNÉ
ZVUKOMALEBNÉ
vyhľadaj citoslovcia a rozdeľ ich na vlastné a zvukomalebné Jaj, ledva stojím na nohách! Pst, ani slovo! Fuj, to je horké! Aha, už som
to pochopila. Cing, ozval sa zvonček pri dverách. Z doliny sa ozývalo pif-paf.
Bŕ, to je ale zima! Nad poľom bolo počuť krá-krá. Chi-chi-chi, rozchichotali
sa siedmačky. Kameň čľup do vody. Kvap, kvap, z oblohy kvapká dážď.
„Čvirik!“ čvrlikalo vtáča v našej záhrade. Pá, moja milá. „Hijó!“ zvolal na kone. Ľaľa, aké má šikovné ruky. Cap-cap, bosé nôžky cupkali po dlážke.
Hurá, sme doma! Servus, kamarát! Šmykol sa a bum na zem.
Na husličkách fidli, fidli. Haf-haf, rozštekali sa všetky psy. VLASTNÉ
jaj, pst, fuj, aha, bŕ, chi-chi-chi, pá, hijó, ľaľa, hurá, servus Jaj, ledva stojím na nohách! Pst, ani slovo! Fuj, to je horké! Aha, už som
to pochopila. Cing, ozval sa zvonček pri dverách. Z doliny sa ozývalo pif-paf.
Bŕ, to je ale zima! Nad poľom bolo počuť krá-krá. Chi-chi-chi, rozchichotali
sa siedmačky. Kameň čľup do vody. Kvap, kvap, z oblohy kvapká dážď.
„Čvirik!“ čvrlikalo vtáča v našej záhrade. Pá, moja milá. „Hijó!“ zvolal na kone. Ľaľa, aké má šikovné ruky. Cap-cap, bosé nôžky cupkali po dlážke.
Hurá, sme doma! Servus, kamarát! Šmykol sa a bum na zem.
Na husličkách fidli, fidli. Haf-haf, rozštekali sa všetky psy. ZVUKOMALEBNÉ
cing, pif-paf, krá-krá, čľup, kvap, čvirik, cap-cap, bum, fidli, haf-haf kontrola