Horenie

Dlho si ľudia nevedeli pôvod ohňa vysvetliť.
V praveku ho získali ho z horiacich stromov po údere blesku.

Niektoré látky horia pri vložení do plameňa – ako papier, po ktorého zhorení zostáva len popol.
Pritom však vznikol aj ďalší produkt, plynný oxid uhličitý.

Ak priblížime horiacu zápalku k miske s etanolom, etanol horí aj keď sa zápalka nedotkla jeho hladiny.
Produktmi sú oxid uhličitý a vodná para.

Pri horení papiera, etanolu, ropy a všetkých ostatných látok je druhým reaktantom kyslík zo vzduchu.
Látky sa zmenili na iné látky – to znamená, že horenie je chemická reakcia (ide teda o chemický dej).

Trochu z opakovania:
Reaktanty – látky vstupujúce do reakcie
Produkty – látky vystupujúce z reakcie
Chemický dej – dej, pri ktorom dochádza z zmene látok
Chemická reakcia – deje, pri ktorých z určitých chemických látok vznikajú iné chemické látky.

Už v minulosti chemici využívali oheň pri svojich pokusoch a mnohé bez ohňa ani neprebehli.
Pred vyše 300 rokmi chemik G. E. Stahl vyslovil názor, že látka ktorá dokáže horieť, obsahuje akýsi „flogiston“. Ten pri horení vyprchá a zostáva len popol.